Koľko spánku potrebujeme?
Neexistuje počet hodín, ktorý by dal jednoznačnú odpoveď na túto otázku. Ak sa ráno zobudíme bez budíka odpočinutí a svieži, tak sme spali dostatočne.
Spánok je individuálny
Rovnako dôležitá ako počet hodín je aj hĺbka a kvalita spánku. Spánkové návyky sa postupne menia počas celého života. A ide o záležitosť úplne individuálnu. Všeobecne sa dá povedať, že ľudia sa delia na krátkych a dlhých spáčov.
Výskumy ukazujú, že zdravý človek spí denne v priemere 6 – 8 hodín. Ďalšiu skupinu tvoria tí, ktorým stačí 5 – 6 hodín spánku. Okolo 2 % populácie uspokojí menej ako 5 hodín a rovnaké percento potrebuje viac ako 9 hodín spánku.
V priemere prespíme asi tretinu života a vedci tvrdia, že pokiaľ spíme menej ako 7 – 8 hodín ohrozujeme svoje zdravie. Ale história je plná tzv. krátkych spáčov, ktorí sa stali slávnymi a dožili sa vysokého veku. Je pravdou, že čím ďalej do histórie, tým horšie sa preukazuje, ako to s tým spánkom slávnych bolo naozaj. Ale na druhej strane máte zaiste aj okolo seba ľudí, ktorí buď chodia spať so sliepkami, alebo vydržia ako nočné sovy a vyhovuje im to.
Spánok slávnych osobností
O spánkovom režime Leonarda da Vinciho, hovorí legenda, že bol schopný byť hore až 22 hodín a po celú dobu tvoril svoje unikátne diela. Spal len 1,5 až 2 hodiny a každé 4 hodiny si dal 15-20 minútového šlofíka. No doložené to nijako nie je a tento model režimu spánku, ktorý sa nazýva polyfázický spánok, si užívali aj ďalšie osobnosti.
Nicola Tesla vyhlasoval, že mu stačí spať len 2 až 3 hodiny denne, čo zdôvodňoval tým, že vzrušenie z nového objavu je dôvodom, aby človek zabudol na jedlo, spánok, priateľov, lásku, všetko. Treba dodať, že podľa ďalších zdrojov vykazoval klasické príznaky maniackej kreativity, ktorá mohla byť prerušovaná krátkymi regeneračnými spánkami.
Ďalší velikán Thomas Alva Edison uvádza, že spal menej ako 5 hodín za noc. Veril, že dlhé spanie je známkou lenivosti a že sýti ľudia musia spať dlhšie. Avšak jeho spolupracovníci konštatujú, že spal oveľa viac, ako bol ochotný priznať, a to vďaka prospešným šlofíkom. Niektoré pramene spomínajú, že Napoleon spal len od 12 hodiny do 2 hodiny ráno, potom sa prebudil, pracoval a šiel spať zase o 5 hodine ráno a prebudil o 7 hodine. To znamená, že spal len 4 hodiny v noci. Držal sa hesla, že prebudiť ho môžu len zlé správy a dobré počkajú.
Niektorí súčasníci dokonca prehru pri Waterloo prisudzujú jeho spánkovej deprivácii. Vo vyhnanstve potom spal 7 - 8 hodín, čo nazýval nudou. Tiež Winston Churchill spal v noci len 5 hodín, zato počas dňa si doprial 1,5 - 2 hodinové šlofíky. Rovnako rád úradoval v posteli. Margaret Thatcherová či Madonna tiež prezentovali, že spia iba 4 hodiny v noci. Väčšina z nás je však nastavená inak. Niektoré výskumy tiež uvádzajú, že ľudia, ktorí spia menej ako 6 -7 hodín žijú kratšie a vážia viac. Rovnako tí, čo pracujú dlhšie a potom spia 3-4 hodiny majú pocit vyčerpania, frustrácie a cítia sa unavení.
Vek a jeho vzťah k spánku
Dôležitú úlohu tu zohráva aj vek, pretože počas života sa potreba spánku výrazne mení: dojča potrebuje asi 18 – 20 hodín spánku denne, dieťa predškolského veku zhruba 12 hodín, dospievajúci by mali spať 8 hodín denne. V strednom veku je veľká variabilita v dĺžke spánku - tak, ako sa to uvádza o krátkych a dlhých spáčoch.
Seniori spia potom všeobecne o niečo menej ako ľudia mladšieho a stredného veku, ale nie je to pravidlom. Počas života sa tiež mení denné rozloženie spánku - novorodenci spia v pravidelných intervaloch niekoľkokrát denne, majú takzvane polyfázický spánok. Dojčatá majú spánok najčastejšie trifázický – dlhý nočný spánok je doplnený dopoludňajšou a popoludňajšou siestou. Dopoludňajší spánok sa neskôr stráca a predškoláci majú dlhý nočný spánok a iba jednu siestu popoludní. S nástupom do školy sa pre väčšinu ľudí stáva popoludňajšia siesta len sladkou minulosťou a musí sa zmieriť so spánkom monofázickým.
Je zaujímavé, že v seniorskom veku sa popoludňajšia siesta znovu objavuje, a u niektorých ľudí sa dokonca môže spánok stať polyfázickým (ako v najmladšom veku) alebo tzv. invertovaným – keď človek spí cez deň av noci je hore.
Odborníci a spánok
Podľa výskumu vykonaného v roku 1910, keď spali zdraví dospelí v priemere deväť hodín, sa môže zdať, že sa naša potreba spánku znižuje. Niektorí odborníci sa domnievajú, že priemer nie je pre mnoho ľudí dostačujúci. Výskumníci Centra spánkových porúch v North Valley v Kalifornii tvrdia, že asi polovici z nás sa dostáva dostatočného množstva spánku. Britský spánkový špecialista Dr. Jim Horne, zdôrazňuje kvalitu nad kvantitou. Zastáva názor, že šesť hodín spánku je pre zdravie viac ako dosť a všetko ostatné je iba nadbytočné. Dr. Horn predpokladá, že to, čo potrebujeme, je tzv. „core sleep“ (bazálny spánok) – kombinácia hlbokého spánku s pomalými vlnami a REM spánok, čo sú štádiá spánku, v ktorých dochádza k odpočinku a obnove.
Výskum ukázal, že ľudia, ktorí spia menej, majú rovnaké množstvo bazálneho spánku ako tí, čo spia dlhšie, pretože sa zaobídu bez väčšiny "nadbytočného" ľahkého spánku a čas vyplnia dôležitejšími spánkovými typmi. Zdá sa, že evolúcia má vplyv na množstvo nášho nadbytočného spánku. Naša relatívne bezpečná existencia nám umožňuje spať oveľa dlhšie bez toho, aby sme sa museli báť nebezpečných predátorov. Tento systém sa opakuje v živočíšnej ríši, zvieratá, ktoré sú zriedka napádané, spia oveľa hlbším spánkom ako tie, ktoré sú vyhľadávané mäsožravcami a musia byť neustále v strehu pred útokom.
Na čo prišiel Jim Horne?
Vedec Jim Horne, prezentuje, že nespavosť je skôr modernou poverou než problémom, ktorým sa treba vážne zaoberať. Vy máte hodinky, my máme čas, znie nápis na jednom africkom letisku, demonštrujúci rozdiely medzi rôznymi typmi spoločností. Naša západná z tejto ironickej konfrontácie vychádza ako uponáhľanejšia, stresovanejšia, nervóznejšia – a ospalejšia.
Už v roku 1894 časopis British Medical Journal varoval, že uponáhľaný moderný život vedie k epidémii nespavosti. Kedysi sa spalo dlhšie, hovorí mýtus. „Tvrdím, že väčšina ľudí dnes spí presne toľko, koľko potrebuje,“ napísal v časopise New Scientist britský odborník na spánok Jim Horne z Loughboroughskej univerzity. Stačí, ak naše podmienky na spánok porovnáme s tými, ktoré mal priemerný robotník pred 150 rokmi. Drel 14 hodín denne šesť dní v týždni, potom sa vrátil do svojho studeného, hlučného a vlhkého domova, kde zdieľal posteľ nielen so zvyškom rodiny, ale aj s blchami či plošticami. Porovnanie, samozrejme, neznamená, že nedostatok spánku v modernej spoločnosti neexistuje, no Horne je presvedčený, že v priemere sme na tom ešte nikdy neboli so spánkom tak dobre ako teraz.
Takže čo si vybrať? Pomôže jedine zdravý rozum. Nie je potrebné sa trápiť, ak ste fit po 4 hodinách spánku alebo naopak po 9. Pomoc treba vyhľadať v prípade, keď vám spánok začne spôsobovať problémy v normálnom a zdravom fungovaní v každodennom živote.
Aby bol Váš spánok dostatočne regeneračný, pozrite sa na ponuku matracov od českého výrobcu Tropico.